Lebo istota svojim sposobom bráni zmene. Vytvára stabilitu, ktorá je nezlúčitelná so zmenou. No prave zmena je to, čo je charakterstické pre všetko živé. ...aj pre živý vzťah. No zaujímave je to, že práve väčšina z nas chce mať vo vzťahu, osobnom vzťahu, istotu. Chceme, aby nás náš partner miloval a bol s nami naveky. A či už vedome alebo nevedome vytváramé bariéry, medzi ktoré chceme vtesnať náš vzťah… a tým robíme to najhoršie…svätú krádež…zasahujeme do slobody druhého človeka. Len aby v nás zvíťazil pocit istoty vo vzťahu. No paradoxne práve týmto krokom vzťah zabíjame… …pomaly stráca priestor a dusí sa v pocite našej neochvejnej istoty. A práve preto si myslím, prvé čo je potrebné, naučiť sa vedome prijímať neistotu vo vzťahu. Práve tú neistotu, ktorá nebráni zmene, nebráni živému osobnému vzťahu rásť, vyvíjať sa… …jednoducho je to o tom prijať zmenu ako elementárnu súčasť života. …a možno je to aj otázka sebadôvery a vnútornej slobody…slobody ducha.. A umenie dopriať sebe tú slobodu…tu jedinečnú možnosť vydať sa ktorýmkolvek smerom, bez ohladu na cieľ alebo účel …jednoducho len tak… Mám pocit, že niektorí ľudia sú už tak deformovaní, že ani sebe nedokážu dopriať slobodu. Je to smutné. …a ako ju potom môžu dopriať iným. Popri všetkej tej nevedomosti, v ktorej žijú si asi ani neuvedomujú o čo všetko sa pripravujú. Čo všetko jim uniká medzi prstami. ...a síce, ten jedinečný a neopakovateľný pocit, že môžem urobiť krok kamkoľvek, lebo všetko je dovolené a všetko je správne...pokial je to vedomé a v súlade s hlasom srdca. Veď je toľko možností, toľko smerov… no pritom paradoxne je to stále jedno a to iste…ŽIVOT..so svojími tisícimi tvárami. …a za každou z tých tvárí sa skrýva nový jedinečný a úžasný pocit, doposial nepoznaný. Tak prečo si nedopriat a neužiť si každú jednu možnosť, ktorú ponúka. ? …dá sa takejto ponuke odolať? Ja si myslím, že určite nie… je to tak jednoduché … stačí si to iba dopriať, dovoliť si to. Dať si ten skvelý darček… a mám pocit, že až keď si človek toto dopraje, môže uvidieť to čo je za tým… a až potom môže pokračovať v svojej ceste k sebe. …ceste domov.

No, z iného uhla pohľadu je to tiež otázka programu. …lebo celá naša existencia uprostred spoločnosti je úzko spätá s programami, ktorých súčasťou sa stávame, väčšinou nevedome. Mnohe tieto programy tvorené spoločnosťou v ktorej žijeme, majú dozaista nejaký svoj význam pre spoločnosť ako takú. Avšak tieto programy statočne podporované našou mysľou nie su zlučiteľné s plnohodnotným vedomým a slobodným žitím. Je to milé v akej sladkej nevedomosti si žijeme, kým náš život sa postupne mení na jeden veľký zložitý program. Celá tá spoločnosť, celá tá štruktúra nášho biorytmu nás neustále vracia do línie programu.

…a pritom je tak krásne dovoliť si ten komfort deprogramu... A zrazu akokeby sa rozsvietilo slnko, všetko je zrazu iné. ...začínam cítiť, že žijem. Začinam pociťovat nesmiernu radosť jednoducho z vlastnej exitencie, z každého nového pocitu, ktorý mi život prinesie...a nič viac nie je zapotreby...

...pokračovanie návodu nabudúce...možno...

d’Artagnan