Hlboko ma oslovila technika "Miluji Tě, nenávidím Tě". Bola to tu pre mňa prvá záležitosť, ktorá sa skutočne dotkla určitých hraníc, zahrávala sa s extrémnými citovými stavmi a reakciami, rozpumpovala celé telo i energeticky a priniesla nečakaný silný zážitok. Ignorovanie mužskej nenávisti a zloby robením "opičiek" a výsmechu bolo úžasne posilňujúce, zábavné, následné prejavenie lásky a podpory mužom napriek všetkému, čo na nás - ženy vrhali, bolo krásne, oslobodzujúce, jemné a nežné - pripomínajúce onu často skloňovanú bezpodmienečnú lásku. Najsilnejšia časť však pre mňa bola v momente, keď po tom samom scenári len obrátene - po nádhernom rozplynutí sa, rozcitlivení a uvolnení počas aktu ochrany a lásky zo strany mužov, sme opäť nastúpili a skočili do role nezraniteľných, rozmerných pancierov odrážajúcich mužskú zlobu a silné výkriky nenávisti. Bolo nesmierne náročné preorientovať sa v takej rýchlosti, ešte so slzami v očiach. Zvládla som to len vďaka pohľadu na vysmiate tváre niektorých žien, ktoré už nabité a plné energie rozjely opäť svoju hru. Bola to úžasná skúsenosť, zážitok silných emocií, skutočného vypätia a hlavne lásky, lásky a lásky. Díky za tie krásne chvíle. Je to len zlomok z celého... i tak veľmi zbežne, narýchlo a hlavne ťažko vyjádriteľné slovami